Vinohrad si vyžaduje ustavičnú starostlivosť a týka sa to rovnako pôdy ako aj viniča. Vinohradnícke práce rozhodujú nielen o kvalite úrody v príslušnom roku, ale sú aj predpokladom dobrej úrody v nasledujúcom roku. Pri obrábaní pôdy možno postupovať rozlične. Pri chemickom ničení (v Modre hovoríme o "tekutom škrabáku") buriny sa aplikujú herbicídy, vďaka ktorým možno znížiť nároky na ručné alebo mechanické obrábanie. Tieto typy herbicídov sa môžu aplikovať priamo do radov. V medziradí môžeme zvážiť niekoľko spôsobov obrábania. Zatrávniť a následne mulčovať alebo na začiatku sezóny zorať a následne pravidelne plečkovať. Treba si však uvedomiť, že ideálne riešenie, ktoré by sa dalo použiť v každej situácii, však neexistuje ani tu. Vždy treba brať do úvahy zloženie pôdy, prístup do vinohradu, hrozbu erózie, jarné mrazy či prevádzkové náklady.

Viacero prác si vyžaduje aj sám vinič. Ešte v zime, spravidla po vykonaní rezu, je ten pravý čas na opravu kordónov, kolíkov a drôtov vo vinohrade. Ak máme rez viniča už za sebou a robili sme dlhý rez, upevňujeme letorast (ťažeň) na drôt kordónu. Ešte pred začiatkom obdobia rastu odstránime nadbytočné výhonky, aby sa prevzdušnila listová plocha a aby sme si uľahčili nasledujúci zimný rez. Zároveň i neskôr pristúpime k odstraňovaniu rosných korienkov, ktoré vyháňajú v podzemnej časti kmeňa.

Ľudia sa oddávna zapodielali otázkou, aké víno piť, pri akých príležitostiach, a ako ho piť. "Ako sa mi zachce, nech sa minie." odpovedal barón Elie de Rotschild na otázku istého reportéra, ako pije svoje vzácne červené Lafite.

A pri akých príležitostiach? Na túto otázku barón neodpovedal. Namiesto toho prehovorila patrónka domu so šampanským:

"Keď som veselá, vypijem si šampanské. Keď som smutná, siahnem po ňom tiež. Vychutnávam si ho, keď som sama, a chutí mi, keď som v spoločnosti. Keď nemám chuť na jedlo otvorím si fľašku, a keď som hladná, takisto. Inak sa ho však ani nedotknem."

Malokarpatské vinohrady, v užšom slova zmysle, sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti takmer tritisíc rokov do minulosti a dlhé stáročia bol najvýznamnejším vinohradníckym regiónom u nás. Tento význam bol daný nielen vynikajúcimi prírodnými pomermi, ale aj relatívnou blízkosťou potenciálnych odbytísk, nielen Bratislava, ale aj vzdialenejšie končiny, predovšetkým české krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Sliezsko. Názvy malokarpatských vinárskych miest a obcí majú medzi milovníkmi vína a odborníkmi ten najlepší zvuk. Z hľadiska reputácie sa im vari ani dnes nemôže žiadna iná oblasť na Slovensku rovnať. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä rizlingy), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktmi získali dobré meno na trhu:

• CHATEAU MODRA a.s. (bývalá Vinohradnícka spoločnosť Modra, s.r.o.)

• VPS s.r.o., Pezinok

• Víno Matyšák s.r.o., Pezinok,

• Bríza Pezinok

• DE vin Pezinok

• JM Vinárstvo, Doľany

• Karpatská perla, s. r. o., Šenkvice

• Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o.

• Poľnohospodárske podielnícke družstvo Bratislava-Rača

• Ing. Vladimír Valenta, Bratislava-Vajnory

Geologickým substrátom sú predovšetkým náplavové kužele malokarpatských potokov, pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté.

Vyrobiť dobré víno je zručnosť, vytvoriť veľké víno je umenie, preto podľa môjho názoru sú schopní pivniční majstri umelcami. Majstri dokážu dať vínam štýl a vycibrenosť a postarajú sa o to, že milovníci vína nikdy neprepadnú nude.

Biele vína: Biele vína sa vyrábajú (skoro vždy) z bieleho hrozna. V súčasnosti predstavujú celosvetovo "menšiu polovicu" vyrábaných vín. Väčšina bielych vín sa pije ako mladé víno so sviežou chuťou a ovocnou arómou. Sú spravidla suchšie ako červené vína, obsah alkoholu v nich je často o niečo nižší.

Ružové vína (rosé): Ružové vína sa získavajú z modrých odrôd. Mušty a šupky (dodávajúce farbu) sa však už po niekoľkých hodinách od seba oddelia (vylisujú). Týmto rýchlym zákrokom sa dostáva len málo farebných látok do muštu. Ako výsledok tohto procesu víno nemá intenzívnu červenú farbu. Kebyže sa snažíme zatriediť ružové vína by sme sa mohli dopracovať k názoru, že sú vlastne bielymi vínami (nepodliehajú jablčno-mliečnej fermentácii).

Červené vína: Červené vína sa vyrábajú vždy z hrozna modrých odrôd. Väčšina červených vín je ťažších ako biele vína, najmä ak pochádzajú z južných oblastí. Osobitosťou červeného vína sú triesloviny. Triesloviny sa nachádzajú v šupkách hroznových bobúľ a pri kvasení prebieha ich extrakcia. Veľký obsah trieslovín si vyžaduje, aby vína vyzrievali v drevenom sude a dlhším dozrievaním vo fľaši získali na jemnosti.